background

História

Viete ako vznikli

Kúpele lúčky

Existuje veľa povestí o tom, ako vznikli naše kúpele, ktoré  mnohí z Vás poznajú vďaka vychýrenej liečbe neplodnosti a gynekologických chorôb, chýry o liečivej vode spod Choča, vhodnej na liečbu pohybu a ďalších chorôb si ľudia rozprávali už v dávnej minulosti. O tom, ako sa to všetko začalo, rozpráva stará Liptovská povesť. Odkaz na ňu si môžete všimnúť aj v znaku malebnej stredoslovenskej obce Lúčky

Veľký Choč bol kedysi neobmedzeným vládcom nad šírym a neobývaným krajom. Pod ním ležali hlboké, tmavé lesy a kde-tu zelené lúčiny. Len neskôr prišli sem ľudia s kŕdľami oviec a putovali z miesta na miesto, vyhľadávajúc pre ne dobrú pašu. Boli to valasi, slobodní ľudia. Jedna z dolín pod Chočom mala veľa žírnych lúk a po nich dostala aj svoje meno: Lúčanka. Aj sem sa dostali potulní valasi. Chutnej paše bolo tu hocikoľko, nuž valasi sa tu usadili natrvalo.

Jednému valachovi, ktorý vyháňal svoj kŕdeľ na lúky pod Malý Choč, sa ovečky mimoriadne dobre poprávali a dojili. Ale raz jedna ovca mu náhle ochorela na zadné nohy. Len ich tak ťahala za sebou, čo nevládala nimi hýbať a pásla sa iba poležiačky. To valacha veľmi trápilo. Opatroval ovcu veľmi starostlivo, zanášal ju vždy ta, kde bolo dosť chutnej paše, okiadzal ju životnou bylinou a lupienkom, no ovci nič nepomáhalo.

Iba raz, už v chladnú jeseň, valach zbadal, ako sa ovečky ťahajú k prameňu, ktorý stekal hrubým prúdom z vysokej skaly. A keď sa lepšie pozrel, vidí, že z prameňa sa valí biela para. Podišiel k prameňu, vložil doň ruku, a prekvapený chytro ju zas vytiahol. Voda bola horúca. A vtedy ako hej, ako nie, zišla mu um chorá ovca. Vzal ju do náručia a vopchal jej zadné nohy do horúceho prameňa. A keď jej to tak urobil zopár ráz, div divúci, ovci sa začali nohy naprávať, až vyzdravela úplne.

Valach rozprával o tom dive svojim známym, rozchýrilo sa to na okolí a ľudia s chorými údmi začali chodiť k prameňu. A prameň sa im stal ozajstným požehnaním. No dozvedeli sa o prameni aj páni na Likavskom zámku a hneď naň položili ruku. Prameň dali zviesť do ohradenej jamy, v ktorej sa ľudia chorí na lámku mohli kúpať. Tak z toho prameňa vznikli kúpele Lúčky.

Zdroj: Miroslav A. Huska - Liptovské Povesti, Stredoslovenské vydavateľstvo, rok 1965.

V roku 2012 oslávili kúpele 300. výročie ich prvej zmienky.

Okolie Lúčiek bolo osídlené už v eneolite. Bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a odtiaľto pochádza aj hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Najstaršia písomná správa o dedine Lúčky je z roku 1266. Druhá najstaršia zmienka o dedine je z roku 1287. Dedina vznikla na mieste, ktoré obyvatelia z Liptovskej Teplej užívali ako lúky. Od 16. storočia Lúčky patrili hradnému panstvu Likava.

V roku 1600 tu stálo 17 obývaných poddanských domov, tri opustené a mlyn. V období panovania Jozefa II. (1780 - 1790) Lúčky tvorilo 85 domov, v ktorých žilo 680 obyvateľov.

Liečebný účinok minerálnych prameňov, ktoré aj dnes patria k základnej liečebnej procedúre v kúpeľoch, bol známy už dávnejšie a nezistila ho iba moderná lekárska veda. Stáročné skúsenosti s liečivými vlastnosťami prameňov dokazujú, že ich vyhľadávali chorí dávno pred nami. V 18. storočí boli známe všetky termálne a studené pramene v Liptove, o povahe a vlastnostiach vôd však chýbali hlbšie poznatky. O niektorých minerálnych prameňoch bolo známe, že mali liečivé účinky. Boli to vlastne prírodné vody, ktoré obsahovali minerálne látky. Poznatky o vodách sa dedili z pokolienia na pokolenie, úlohu tu zohrávala tradícia. Pitná a kúpeľná liečba sa uplatňovala postupne. Na liečenie sa začali používať predovšetkým termálne pramene, pri ktorých postupne vznikali kúpeľné zariadenia.

Kúpeľná liečba v Lúčkach nadviazala na ľudovú liečbu a budovala sa podľa starších tradícií. Aplikovala sa iba postupne, výstavbu prvých solídnejších kúpeľných domov nemožno stotožniť so vznikom kúpeľov. Živší ruch pri prameňoch v Lúčkach nastal okolo roku 1760.

Zásluhy o vznik a zveľadenie kúpeľov pripísal známy slovenský geograf Ján Matej Korabisnký zemanovi Adamovi Turanskému. Už vtedy tam stál hostinec aj s maštaľou a tak sa Lúčky stali nielen miestom liečenia a odpočinku ale aj zábavy. Lúčky sa začali väčšmi rozvíjať na prelome 18. a 19. storočia. Kúpeľná liečba sa tu zakladala na vyskúšaných metódach, platil tu istý kúpeľný režim a indikácie sa stanovovali podľa chemického rozboru vody. Okrem domácich hostí sa tu liečili aj cudzinci.

V 60. rokoch 19. storočia v súpise kúpeľných stredísk v Liptove sú podchytené iba Lúčky a Korytnica. V roku 1864 prestavali v Lúčkach kúpeľný dom. V roku 1872 kúpil kúpele od štátu Ján Tholt a prikročil k ich renovácii. Prestaval kúpeľný dom a dovtedajšie dva bazény spojil do jedného, priestrannejšieho. Ku kúpeľnému domu dal pristavať halu. Zlepšilo sa tiež ubytovanie postavením viacrých viliek a hostia mali k dispozícii novú reštauráciu.

Na prelome 19. a 20. storočia kúpele v Lúčkach znova získali na popularite, do určitej miery prosperovali, čo znamenalo udržanie a niekedy aj zvýšenie návštevnosti, hoci išlo o menšie stredisko. Prichádzali sem klienti z USA, z cárskeho Ruska, z Viedne, z Budapešti, Rumunska, Čiech.....

V septembri roku 1912 podielníci z Lúčok podali verejnosprávnemu výboru Liptovskej župy žiadosť o zaradenie Lúčiek medzi liečivé kúpele v Uhorsku. V podaní na piatich stranách podrobne poukázali na význam liečivých vôd, ktoré prinavrátili zdravie mnohým chorým. Podľa mienky hlavného slúžneho kúpele boli súce na zaradenie medzi liečivé, keďže boli vybavené na primeranej úrovni.

ornament

Novodobým bádaním sa kúpeľná liečba dostala na vedecký základ,

podopretý klimatickými, chemickými a biologickými výskumami, ktoré zdokonalili metódy liečby.

promo

Lúčky svojimi procedúrami, medzi ktoré patrilo pitie minerálnej vody, kúpanie sa v liečivom prameni, masáže a rozličné kombinácie, vracali zdravie rozličným spoločenským vrstvám. O novú klasifikáciu a chemickú analýzu minerálnych vôd v Lúčkach sa v roku 1916 zaslúžil uznávaný odborník Dr. Viliam Hanko z Budapešti, člen Uhorskej akadémie vied.

Významnú úlohu v rozvoji kúpeľnícva za Slovenskej republiky zohrala Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave. Podľa zákona sa starala o zdravie poistenca a jeho rodiny. Zo svojich prostreidkov stavala a zriaďovala nemocnic, sanatóriá a zveľaďovala kúpeľné strediská. Začiatok socialistickej éry v dejinách kúpeľníctva znamenal zákon č. 125 zo 6. mája 1948. Prírodné liečivé zdroje a kúpele boli znárodnené. Štát tým nadobudol právo disponovať s minerálnymi prameňmi a získal vlastnícke právo na kúpeľný majetok. Znárodňovanie sa skončilo v roku 1950. V 60. tych rokoch 20. storočia sa začala nová výstavba, ktorá zvýšila kapacitu kúpeľov a zmeila celkový vzhľad kúpeľného areálu.

Za desaťročie 1960 - 1970 sa zvýšil počet lôžok na 196, ale existujúce kapacity už nepostačovali, pretože prudko vzrástol záujem pacientov o kúpele.

V roku 1968 sa začala výstavba liečebného domu Choč a začal sa budovať aj liečebný dom Penzión. Súčasne sa začala budovať centrálna kotolňa. Vybudovaním liečebného domu Choč sa zvýšila kapacita o 160 a liečebného domu Penzión o 21 lôžok. Výstavbou potrebných priestorov v liečebnom dome Choč sa vytvorili podmienky pre kultúrne a spoločenské vyžitie vtedajších pacientov.

V roku 1998 bolo zrekonštruované balneo oddelenie a dostalo súčasnú podobu. Rekonštrukciou prešli postupne všetky poschodia v liečebnom dome Choč a Penzióny A a B. 

V roku 2008 bol vybudovaný nový AQUA - VITAL Park, ktorý sa plánuje neustále rozširovať. Stále však pracujeme na skvalitňovaní prostredia a služieb v kúpeľoch, ktoré pomôžu k zvýšeniu spokojnosti všetkých klientov.

Nenechajte si ujsť žiadnu novinku
Začať Chat chatbot
KÚPELE LÚČKY
Sme Online
chatbot is thinking